Každá skupina priateľov má toho jedného člena, ktorého je všade plno. Ktorý všetkých baví svojimi príhodami, a na ktorého sa lepí smola, kadiaľ chodí. Áno, to som presne ja. Roztržitá, energická, hlasná a jednoducho svoja! Múry mojej kúpeľne by mohli rozprávať...
“Vždy som chcela byť baletka. Alebo nóbl tanečnice v trblietavom trikote, predvádzajúce najrôznejšie elegantné kreácie vo svite reflektorov. Tajila som dych, kedykoľvek som mala príležitosť sledovať tie mrštné dievčatá na javisku. Lenže ako šli roky, prejavili sa jednoducho naše rodinné gény. Mama vždy hovorila, že som dievča „krv a mlieko“, a tak to máme všetky. Že jednoducho nikdy nebudem tá drobučká princezná v ružových šatočkách s piškótami na nohách. Skôr ma odhadovali na opernú speváčku, čo mi dnes príde ešte smiešnejšie.
Keď som bola malá, veľmi ma to trápilo. Ale nakoniec mi to zase tak nevadí. Pretože pred publikom na pódiu pod žiarou reflektorov by som musela niečo hrať. Zatiaľ čo, keď som sama a spievam a tancujem si pre radosť, môžem sa poriadne rozbehnúť. Stále milujem show a moje okolie to vie. Aj preto som sa zapáčila Dávidovi. Som jednoducho živel!“
“Rádio v kúpeľni už považujem za nevyhnutnú súčasť svojich dní. Púšťam si ho, kedykoľvek sem idem. Či už sa upravujem do práce, ukladám sa na spánok, alebo sa pripravujem na rande ako práve teraz. A niekedy to poriadne rozbehnem! Práve teraz v rádiu hrajú tú moju najobľúbenejšiu! Dám ho poriadne nahlas a začnem si teatrálne dávať dole jeden kúsok oblečenia za druhým. Odhadzujem ich a nechám, kam práve dopadnú. Kefa na vlasy ako mikrofón nesmie chýbať. Ešteže mojím jediným svedkom je zrkadlo.
„I'm so exticed. And I just can't hide it!“ pejem, a pritom sa tanečnými krokmi presúvam do veľkého sprchového kúta, kde už na mňa čaká prúd vody znášajúci sa z hlavice. Vodu ja si vždy púšťam vopred.
