Denník Lindy: (Ne)podarené silvestrovské oslavy

Budíček!

Potom som ale na chvíľočku zavrela očká. Vedela som, že hoci moja kúpeľňa môže hrdo konkurovať svojou rozlohou kúpeľom, nezaberie mi upratovanie príliš času a nepripraví ma ani o nazbieranú energiu. Za to som ale tušila, že na to, aby som sa večer premenila na elegantnú dámu, budem potrebovať úsilie oveľa viac. Navyše som sa chcela aspoň na jeden večer vyzliecť zo svojho kabátika hromotĺka. A k tomu je predsa len trocha tej energie treba. Ešte pár minút, povedala som si v duchu, otočila sa na chrbát a oddávala som sa poobednému odpočinku.

Crrrr, crrrr, crrr.... Nikdy nepochopím, prečo sa všetky zvončeky musia rozozvučiť tak nepeknými tónmi. Občas sa čudujem, že mi to neutrhne uši. Počkať, počkať? Ja predsa nie som baletka, ktorá zažíva ohromný aplauz a nezabudnuteľné “standing ovation“. Áno, alebo nie? Nie, nie! Otvorím oči a všade tma. Rýchlo rozsvietim svetlo, čím sa natoľko oslním, že ťažko žmurám na hodiny. Sedem hodín, takže večer a do toho drnčiaci zvonček, ktorý určite netrpezlivo stláča za dverami David... Nie! Panika!