Upravit stránku

pondelok, 23. novembra 2020

Tak som to urobila. Pozvala som Davida na večeru - K SEBE DOMOV! Minulý týždeň za mnou prišiel do Pardubíc. Oprášila som zvyšky svojich organizačných zručností a naplánovala nám prechádzku so zastávkami vo všetkých malebných zákutiach, ktoré sú každému Pardubákovi dobre známe.

Práve sme prichádzali k Automatickým mlynom, kde sa každoročne konajú tie najkúzelnejšie vianočné trhy. Už z diaľky sme cítili vôňu pečených zemiakov a pocukrovaných trdelníkov. Dávidovi prechádzal zrak z blikajúcich svetielok a fáborkov zavesených medzi stánkami. Ja už bola ale myšlienkami inde. A bez varovania to zo mňa zrazu vypadlo: „Poznám výborný recept na pečené batáty so zeleninou. Musím ti ich niekedy uvariť!“

Hlavne nič nepodceniť

Neviem, kto sa v tej chvíli tváril prekvapenejšie. Ja, David, alebo predavač v stánku so zvárakom, ktorý bol priamym svedkom Dávidovho pozvania na moju domácu batátovú hostinu. David v tom ale vie chodiť. Odvetil, že by mu bolo cťou ochutnať moje veľdielo, ale s jednou podmienkou. S prípravou večere mi vraj pomôže. Podozrievam ho, že hlavným dôvodom je dohľad nad tým, aby kuchtenie prežila moja osoba aj kuchyňa. Priznávam, že ladnosti som veľmi nepobrala. To ma ale nikdy nezastavilo a inak tomu nebude ani teraz!

Elánom normálne len srším, ale spolu s blížiacou sa sedemnástou hodinou začínam skôr ľahko panikáriť.
Vzala som si na dnešok voľno, aby som sa uistila, že pri prehliadke bytu David nenarazí na žiadny obal od čokolády alebo náhodou neobjaví jednu z dávno stratených ponožiek. Mám napratané, mám nakúpené, teraz musím dať do poriadku seba. Fyzicky aj psychicky.

Nádych, výdych

Púšťam vodu v sprche a čakám, kým začne príjemne hriať. Studená sprcha by mi teraz asi spôsobila taký šok, že by som sa z toho nemusela spamätať. Púšťam rádio, ale zbesilé tančeky si dnes odpúšťam. Minimalizovať riziko - to je moje dnešné motto.

Zo sprchového kúta stúpa jemná para. Znamenie, že môžem bez strachu vstúpiť. Zaťahujem za sebou posuvné dvere a nechávam si prúd vody stekať po vlasoch. Na chvíľku sa zdá, že všetko dobre dopadne. David má predsa rád ma. Nie moje možno pripálené sladké zemiaky, znovuobjavené ponožky alebo neupratané obaly od sladkostí.

Dnešný deň v skratke

✎ NAJVÄČŠIA VÝZVA... necúvnuť a nachystať sa na schôdzku s Davidom!

✎ SOM VĎAČNÁ ZA... to, že mojím najväčším problémom je teraz nepokaziť sviatočnú večeru

✎ ZAUJALA MA... kuchárka s receptami, ku ktorým stačia tri ingrediencie. Niečo presne pre mňa!

✎ MOJMU BUDÚCEMU JA VZKAZUJEM... aby nabudúce tak nepanikárilo. Som si istá, že to nakoniec dobre dopadne.

Všetku smolu som si snáď vybrala už v úvode

Usmievam sa, vypínam vodu a opatrne došľapujem na studenú dlažbu. Úsmev mi stuhne až pri pohľade do ľahko zahmleného zrkadla. Bleskovo dlaňou utieram sklo a potvrdzujem si svoju obavu. Zabudla som si rozpustiť drdol. Na hlave mám obrovskú mokrú šmodrchanicu zloženú zo strapatých vlasov, gumičiek a sponiek. Ja som si hovorila, že to doteraz išlo až veľmi jednoducho. Čo sa dá robiť, siaham po hrebeni a mám radosť z toho, že Dávida hneď po príchode aspoň pobavím vtipnú historkou.

Prípravy na rande? Kde inde, než v kúpeľni!

Len sa uistite, že ju stihnete navrátiť do pôvodného stavu. Všetky vieme, ako to hodinu pred odchodom v našom byte vyzerá. Toto by vám mohlo pomôcť:
 

Tento web využíva cookies

Táto stránka využíva súbory cookie na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu návštevnosti. Používaním týchto stránok súhlasíte. Zobraziť podrobnosti

Nastavenie cookies

Vaše súkromie je dôležité. Môžete si vybrať z nastavenia cookies nižšie. Zobraziť podrobnosti