Stojím si za tým, že podceňovať prípravu sa nevypláca. Kvôli príjemnej dlhej sprche si preto každé ráno neváham privstať. Dodá mi energiu a upokojí ma zároveň. Ako je to možné? Neviem. Viem ale, že je to jeden z mála pevných bodov v mojom živote. Tento pokoj v sprche je niečo, čo ma každý ráno dostane z postele. A pokojne o 5:30.
“Milujem, keď si môžem privstať, aby ráno nebolo hektický. Všetko v poriadku, tak to mám rád. Tie pevné chvíle dňa mi dávajú pocit istoty a ja si môžem dopriať pokoj v sprche, aby som sa psychicky aj fyzicky pripravil na pracovný deň. Zaujímalo by ma, koľko ich dnes nepríde na dohodnutú schôdzku. Od stresu som sa ale už dávno oslobodil. Jednoducho nemá cenu sa stresovať. V takých chvíľach sa skôr sústredím na to, čo s dievčatami podnikneme večer. Čo tak ísť do akvaparku? Vodu máme všetci veľmi radi.
Nikdy by som si nepomyslel, že budem rodinný typ. Keby som sa videl pred desiatimi rokmi, asi by som sa pekne vysmial. Na škole sme sa s chalanmi každej víkend predbiehali, koľko dievčat nám dá svoje telefónne číslo. Nepoznali sme, čo je to byť s niekým vážne. A potom prišla tá, ktorá môj záujem o všetky ostatné telefónne čísla aj to, čo predstavovali, odprevadila zo sveta. Odvtedy som robil všetko, aby som ju urobil šťastnú.“
“Mám chvíle, kedy sa radšej zatvorím do kúpeľne a som chvíľu sám. Dlhý sprchy a premietanie o živote, to je moje. Samozrejme, len na vyhradený čas. Pretože schôdzky sú naplánované pevne v kalendári a ma ešte čaká ľahší styling, aby som klientov nevyplašil hneď vo dverách. Pravidlá sú ťažký, ale dôležitý. To moje vrabčie hniezdo na hlave sa totiž len tak samo neupraví. A fúzy tiež rastú, len sa na ne blbo pozriem. Holt toto nemám ľahký.
Dneska ale musím trochu máknúť, keď som sa takto zamyslel a premýšľanie nad nesmrteľnosťou chrústa ma už stálo viac času, než som chcel. Siahnem po šampóne a kefke zároveň. Hlavne to nespliesť, haha!
Zrazu ma z tých mojich úvah a príprav vytrhne klapnutie dverí a ľahké kroky smerujúce ku mne. Rýchlo sa opláchnem a všetko spláchnem a robím akoby nič. Parou zahmlené dvere sa ľahko pootvoria. Zrazu tu už nie som sám... No čo, tak sa trochu oneskorím.... “
