štvrtok, 27. novembra 2020
„Tak večer, páni,“ lúčim sa s našou futbalovou partičkou v improvizovanej šatni, ktorú tvorí veľký záhradný stan. Súčasná situácia uzavretým priestorom nepraje, ale možnosť ísť si zase po nejakej dobe zakopať, sme nemohli prepásnuť. Športovú tašku si hádžem cez rameno a vyrážam smerom k svojmu autu. V hlave už mi beží film zložený z niekoľkých nápadov, ktoré hodlám pri príležitosti našej výročnej pánskej jazdy zrealizovať. Trúbim na rozlúčku a za zvuku hlasného motora, a ešte hlasnejšieho halekania vychádzajúceho z pľúc mojich kumpánov, sa vydávam na cestu domov.
Barča s Natálkou včera odišli k svokre. Vraj si usporiadajú svoj vlastný večierok. No... nechcem nikoho podceňovať, ale myslím si, že najdlhšie vydrží nahor Natálka. Minulý týždeň priniesol klient Báře do práce ako poďakovanie veľkú bonboniéru. Bohužiaľ si ju ale nevychutnala jej právoplatná majiteľka, ale naša Natálka. Zjedla ju úplne celú. A to o ôsmej večer. Zaspala chvíľku pred polnocou po hodinovej sekvencii rozprávok na dobrú noc. Keď viem, koľko sladkostí dostane od babičky, tipujem, že tú polnoc dneska možno prekoná.
