Že je taká veľká kúpeľňa pre jedného človeka úplne zbytočná? A že by sa mi tam namiesto toho sprcháča zmestila celá vaňa? Na podobné otázky vždy odpovedám: “Áno, asi máte pravdu.“ Osobné kúzlo a výrečnosť obchodníka v sebe nezapriem. Verte, že by som bol schopný im nakoniec celú kúpeľňu predať. Pokojne s dvoma sprchovými kútmi. Vsadíme sa?
“So slovami, že to predsa nemôže byť tak ťažký, opieram tablet o dávkovač na mydla a znova kliknem na tlačidlo Prehrať. Na ten tutoriál Ako na styling vlasov á la David Beckham pozerám už po desiatykrát. V zrkadle ale Beckhama stále nevidím. Namiesto neho na mňa pozerá trochu zmätený mladý muž s strapatými vlasmi a päťdňovým strniskom. No, mladý muž... To si celkom fandím. Teraz si pripadám zase ako malý chlapec, ktorý tajne skúša otcovu pena na holenie.
Gél na vlasy by som totiž u nás doma vtedy nenašiel. Otec robil vo veľkej fabrike, tam by sa mu za nagélované vlasy vysmiali. Vyrastal som len s ním a s bratmi. Otázky života a smrti týkajúce sa toho, či nosiť tričko zastrčené v nohaviciach a či si vlasy nechať rozstrapatené, alebo ich uhladiť dozadu, sme riešili len s kamarátmi. Doma sme potom všetky tipy podrobili prísnemu testovaniu. Namiesto gélu sme si do vlasov vždy naplácali veľa peny na holenie a predháňali sa v tom, kto si na hlave vytvorí šialenejší účes. Rád na tieto časy spomínam. A to aj napriek tomu, že každý jeden výjav končí poriadnym výpraskom.“
“Vypínam tablet a pokladám ho na kôš so špinavou bielizňou, ktorú už pár dní úspešne ignorujem. Presúvam sa pred sprchový kút, v odraze ktorého sa vidím v celej svojej kráse. Beriem si do ruky penu na holenie a pousmejem sa. Poriadne s ňou zaklopem, ako keby som sa chystal naservírovať pohár Martini samotnému Bondovi, a potom už len stlačím uzáver a čakám, až sa mi na dlani vytvorí dostatočne veľká guľa bielej peny.
Dlaň si priplácnem k tvári a penu vtieram do vlasov, fúzov a zrejme aj do očí, au! Pokúšam sa o motorkársky číro, utiahnutý drdol, a nakoniec vyprsknem smiechom v momente, keď sa mi podarí vytvoriť úhľadnú cestičku presne uprostred hlavy.
Naposledy skúšam pramene vlasov prehovoriť na to, aby na mojej hlave vytvorili niečo, čo bude pôsobiť aspoň trochu reprezentatívne. Ale vyzerá to, že sa zmôžem len na pätku. Keď už to chcem vzdať, vojde do dverí Linda. Ľahko zvraští obočie, ale nezastavuje sa. Prstom naberie trochu peny z mojich vlasov a mázne mi pod nosom fúzik. Z Beckhama vojnovým zločincom. Zaujímavý vývoj udalostí a tiež známka toho, že keď stretnete svoju spriaznenú dušu, nie je na čo čakať. S Lindou sa poznám len pár týždňov, ale už teraz viem, že tento živel chcem mať vedľa seba po celý svoj život.“
