Upravit stránku

pondelok, 31. novembra 2020

Po pár dňoch v nemocnici konečne doma. To mám z toho, že som doteraz nebol schopný zamestnať žiadnu výpomoc. Pritom práca mám až nad hlavu a zároveň by nebolo zlé vedieť, že keby som sa pod tým autom náhodou zasekol, niekto mi pribehne na pomoc. Tentoraz som skoro nezostal pod podvozkom, ale pod kapotou. Tá mi totiž plnou parou dopadla priamo na hlavu.

Po výkriku ako z hororu a série nadávok som zistil, že sa mi motá hlava a je mi vlastne dosť nanič. Schmatol som telefón a pre istotu zavolal záchranku. Vykľovalo sa z toho pár stehov a ľahký otras mozgu. „Treba sa mi v tej hlave konečne rozsvieti,“ vítal som prichádzajúcich záchranárov. Udržať si dobrú náladu za všetkých okolností je jednoducho základ.

Čo o mňa... hlavne sa postarajte o psa!

Vedel som navyše, že o mňa bude dobre postarané. To isté sa nedalo povedať o mojom štvornohom kamarátovi, ktorý na mňa čakal doma. Po príchode do nemocnice som preto ešte rýchlo zavolal bratovi a poprosil ho, či by si Maxa nevzal k sebe. Vysmial som sa mu, keď mi povedal, že k novej sedačke sa pomaly nemôže priblížiť ani on, nieto ešte pes. Zostane s ním preto vraj aspoň prvú noc u mňa a potom sa uvidí.

Blížila sa ôsma večerná. Hodina, počas ktorej normálne ešte len ožívam. Teraz som ale cítil, ako mi viečka pomaly ťažknú. Lieky proti bolesti robili svoje. Pritiahol som si perinu k brade a zavrel oči. Cink cink!

Steny tmavej nemocničnej izby osvetlil displej môjho telefónu. Správa od brata. Po informácii, že Max je najhodnejší pes na svete, nasledovala otázka, či si môže ísť napustiť vaňu. Brácha, alebo pes?
Utrel som si oči a textovku som si prečítal ešte raz. Asi by som sa mal vážne skúsiť trochu prespať. Odpísal som, že je to jasná vec, a v sekunde zaspal.

Rodina sa nezaprie

Ráno ma v nemocnici čakala návšteva. Bráchanec s pusou od ucha k uchu a so zrejme doživotnou zásobou tvarohových koláčov, mňam! Želaj ma musí skontrolovať a zároveň aj poďakovať. Lišiacky sa usmieva a siaha po telefóne.

Naťahuje ruku a strká mi telefón priamo k nosu. Snažím sa zaostriť na ľahko rozmazanú fotku, na ktorý pomaly rozoznávam vaňu plnú peny, tanier s večerou a hlavu Maxa s vypladeným jazykom.

Takto som si už dlho neodpočinul, kamarát,“ smeje sa a priťahuje ruku s telefónom späť k sebe. „Ďalšiu dokumentáciu bohužiaľ nemám, Max dostal hlad, a tak nejako sa k môjmu večernému kúpeľu pridal.“

Dnešný deň v skratke

✎ NAJVÄČŠIA VÝZVA... prežiť deň na nemocničnej strave!!!

✎ SOM VĎAČNÝ ZA... brata. Mal by som mu to hovoriť častejšie..

✎ ZAUJALO MA... že vlastná krv človek jednoducho nezaprie. Chlap ako hora, ale bublinková kúpeľ je bublinková kúpeľ!

✎ MOJMU BUDÚCEMU JA VZKAZUJEM... aby konečne naverbovalo nejakú výpomoc do dielne.

Rád som pomohol!

Pozeral som naňho nehnuto niekoľko sekúnd, než sme obaja prepukli v nezastaviteľnej smiech. Želaj sa ale nemusím ničoho báť. Byt zanechal v lepšom stave, než ho našiel. A akonáhle príde na rad renovácia kúpeľne, vaňová zástena je nutnosť. Len vďaka nej sa kúpeľňa po Maxovom kaskadérskom kúsku nepremenila na Benátky. Tak aspoň v niečom bolo to moje zranenie užitočný. Nie je zač, brácho!

Nech vám kúpeľňa dobre slúži!

Zariaďte si to v nej tak, aby ste si počas večernej relaxácie skutočne oddýchli. Počuli ste už napríklad o odkladacom stolíku do vane?
 

Tento web využíva cookies

Táto stránka využíva súbory cookie na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu návštevnosti. Používaním týchto stránok súhlasíte. Zobraziť podrobnosti

Nastavenie cookies

Vaše súkromie je dôležité. Môžete si vybrať z nastavenia cookies nižšie. Zobraziť podrobnosti